Vopred upozornujem, ze nasledujuce riadky su dojmami cloveka, ktory uz sa neda povazovat za aktivneho hraca, ktory nikdy nehral original (hoci si ho asi trikrat kupil) a ani ziadny iny RE, lebo nema rad (japonske picoviny, ktore nikoho nezaujimaju) hry.

Resi 4 mam niekde vzadu v hlave, ako jednu z “tych” hier, ktore su povazovane za nieco, co by si mal zahrat kazdy, kto ma nejaky vztah k biznisu. Zial, v case vydania sme boli chudobni, takze, napriek tomu, ze sme doma mali GC, na Residenta nikdy nedoslo. Neskor som si ho postupne kupil na Wii, PC aj na Switch, vzdy s tym, ze tentokrat si to uz urcite zahram, tak ako vela inych hier, pretoze som idiot a napriek tomu, ze uz nemam moc cas a chut hry hrat, stale o nich citam a kupujem si ich.

Remake som mal povodne tiez na Xboxe vo wishliste planujuc, ze si ho v niekedy kupim v zlave a zabudnem. V tomto je inak Xbox ako platforma ciste zlo, pretoze clovek, rad sa vracajuci v myslienkach do minulosti, sustavne kupuje nejake kokotiny v zlavach napriec styrmi generaciami naspat. :D Okolnosti ale chceli, aby decka vypadli na nejaky cas k svokre a ja som musel zostat zatvoreny doma zrovna na vydanie, tak som to vzal ako znamenie a kupil day 1.

Moje prve dojmy boli asi take, ze to sice pekne vyzera, ale hra sa to katastrofalne, pretoze clovek ma po vsetkych tych rokoch so zapadnymi akcnymi hrami zazite, ze treba hrat proaktivne a sustavne sa tlacit dopredu, inak ti pod neustalym spawnom nepriatelov dojde strelivo. Takze som samozrejme hned v uvode v dedine skoro rozbil ovladac, skonstatoval, ze je to uplna kokotina a uz uz balil krabicku do vykupu za CoD 27. Lenze uz tu sa ukazala asi najsilnejsia stranka hry – schopnost prepojit atmosferu s tempom a pristupom. Teda mi to nedalo a skusil som to este raz, zabudol na naucene principy, a zacal sa riadit pocitmi, ktore vo mne hra vyvolavala (okrem nekonecneho kurva hnevu!). Zrazu to do seba zapadlo a co treba robit, bolo uplne jasne, hoci som nevedel, ako sa to ma skoncit. Dlzno dodat, ze reaktivna defenziva nie je univerzalny vzorec a postup treba v roznych castiach hry menit, co vsak nezavisi od ucelovo vybudovanych sekvencii, ale inteligentneho designu, ako celku, ktory ta nuti hrat podla toho, aky mas zbranovy build, akym sposobom sa pohybujes, co mas v inventari a dokonca aky ti popadal loot. Urovne su, az na jednu vynimku, linearne, ale na pohlad druhy, clovek objavi hromadu prvkov, ktore jednotlive lokacie transformuju do organickych celkov, v ktorych ma clovek ohromne mnozstvo moznosti, vratane nepovinneho, ale uzitocneho backtrackingu. Famozny design doplnaju puzzly, ktore su v principe uplne jednoduche, ale neurazaju hracovu inteligenciu a v neposlednom rade paradny priestorovy zvuk, ktory pomaha v rychlej orientacii. Su tu urcite veci, ktore priznavaju rok vzniku originalu, ale rozhodne sa nejedna o nic, co by cloveka udieralo sustavne do oci.

Ako som uz napisal vyssie – zvuci to skvele, vyzera to paradne a technicky som nezaznamenal ziadne velke problemy (hrane na Series X) az na jeden brutalny renderovaci bug, ktory vyriesil restart.
Pribeh je debilny, postavy sa spravaju ako nesvojpravni idioti a cele je to zaliate hektolitrami patosu. Nie som schopny rozlisit, co z toho je autorska licencia, pre ktoru nemam pochopenie, lebo fakt neznasam japonske hry, ktore toto robia bezne a co je naozaj iba slendreian. Na druhu stranu musim uznat, ze samotne jadro na mna zafungovalo a pri titulkovej piesni mi bolo luto, ze to skoncilo. Apropo, soundtrack si zasluzi obrovsky kredit sam o sebe. Perfektne doplna atmosferu, nikdy nehra prim, prosto nadhera. Uz zmienenu titulkovu piesen som si pustil este niekolkokrat. Ak by ste nahodou patrali po autorovi v nadeji, ze ste objavili novy klenot, neunuvajte sa. Jeho tvorba nestoji za nic. :D Taktiez cenim hromadu popkulturnych referencii.

Subojovy system je taky, aky si ho urobis. Viem si predstavit, ze pre cloveka, ktory to bude tlacit silou, to bude ciste utrpenie, lebo bezhlavo vysypat cely zasobnik smerom k nepriatelovi znamena problem, ak sa nebavime o najnizsej obtiaznosti. Na druhu stranu, ak nie ste uplni debili, otvaraju sa pred vami prakticky nekonecne moznosti, ako sa vysporiadat s presilou a podobne ako pri puzzloch si pri vsetkych tych enviromental killoch a kombach pripadate byt mudri. :D. To iste sa neda povedat o bossoch. Suboje s nimi su pomerne otravne a bez napadu. jJeden by som sa nebal oznacit za vylozene skurvene frustrujuci, aj ked toto bolo sposobene skor mojim zbranovym buildom a vekom. Potom je tu hromada mechanik, ktore ked clovek vidi na papieri, idu na neho mdloby, ale v reale prekvapivo zapadaju do konceptu perfektne. Crafting, vylepsovanie zbrani, inventar na dlazdicovom gride, poklady, este aj tie nepovinne vyzvy su obcas zabavne.

Suma sumarum – podla mna je to nieco unikatne. RE4 ukazuje, ako by dnes mala vyzerat kazda dobra hra a sucasne sa mu dari ponuknut exkurz do cias davno minulych. Ja osobne som po dlhom, predlhom case zazil pocit, kedy sa cez den tesis na vecer, az k tomu zasa sadnes. Chodte a kupujte.